Biologická ochrana

Odchyt holubov - pasce Odchyt holubov - povaly Plašenie Mestské holuby Škorce lesklé

Mestské holuby

Prapôvodnými predkami našich sivých mestských holubov sú holuby skalné (Columba livia). Žijú v západnej a južnej Európe, severnej Afrike a prednej Ázii. Zapáčili sa človeku a ten z nich postupne vyšľachtil rôzne domáce formy.

Zloženie potravy holubov sa líši podľa ročných období. Základ tvoria semená obilnín a strukovín, ktoré vyzobávajú na okolitých poliach. Živiny si dopĺňajú tiež dôkladným snorením v odpadkoch. Tak ako iné vtáky, aj holuby potrebujú na tvorbu vajcovej škrupiny vápnik. Vyzobávajú ho z omietky a malty. Pre lepšie trávenie pravidelne hltajú tzv. grit, ktorý v svalnatom žalúdku pomáha drviť potravu. Sú to drobné kamienky z malty alebo pieskovcových stavieb či sôch. Ďalšie škody napáchajú holuby svojimi pazúrikmi a trusom. Trus zmývaný dažďami je výrazne kyslý, takže rýchlo rozrušuje rôzne, najmä vápnité podklady a urýchľuje ich ďalšiu deštrukciu. Na povalách, kde poväčšine holuby v mestách hniezdia sa vlhkom z mnohocentimetrových vrstiev trusu uvoľňujú kyseliny, ktoré môžu po mnohoročnom pôsobení narušiť drevené trámové konštrukcie a znížiť tak ich pevnosť. Jeden holub vyprodukuje priemerne 2,5 kg trusu za 1 rok.

Mestské holuby roznášajú viac chorôb a patogénov, než si vieme predstaviť. Už len hniezda sú hotovým rajom pre niekoľko druhov roztočov a parazitov. Najnápadnejší je takmer centimeter veľký kliešť holubí (Argas reflexus). Ukrýva sa najčastejšie pod trámami strešných krovov alebo v puklinách stien, kde väčšinou uniká dosahu bežných dezinsekčných postrekov. V byte ho možno objaviť ešte niekoľko rokov po úspešnej likvidácii holubacej populácie. Tento kliešť dokáže šikovne liezť po fasádach, a tak nie je problém, aby sa cez otvorené okná či škáry dostal až do bytu. V noci si s chuťou zacicia na niektorom z členov domácnosti, pričom tento hodokvas môže u citlivých jedincov zanechať citeľné následky. Objavia sa výrazné kožné reakcie, svrbenie, horúčky a zmeny tepu. Hrozivé sú i ďalšie skutočnosti. Keď sa tesne pred prevratom robil v Brne a Bratislave výskum chorôb prenosných zo zvierat na človeka, zistilo sa, že holuby prenášajú ornitózu (v Bratislave nakazených 26% ľudí), vtáčiu tuberkulózu (5%), kliešťovú encefalitídu (37%), salmonely (7%), rôzne cudzopasné prvoky, trichomonázu alebo toxoplazmózu. Posledne uvedenú nákazu prenášajú predovšetkým mačky, ktoré zožerú chorého alebo mŕtveho holuba a potom vás z lásky vyoblizujú.

Snahy tlmiť početnosť týchto druhov často naráža na odpor verejnosti, ktorá vo vtákoch všeobecne vidí oživenie mestského prostredia, a preto používanie dravých vtákov ako prirodzeného predátora v biologickej ochrane je jedna z možných ciest riešenia problému premnožených vtákov.

Ako sme už vyššie spomenuli mestské holuby sú prenášačmi rôznych chorôb a okrem toho spôsobujú aj znehodnocovanie budov, preto Vás dôrazne žiadame, aby ste neprikrmovali mestské holuby, na rozdiel od ostatných vtákov pre ktoré je prikrmovanie v zimných mesiacoch je prospešné.

Ing. Daniel Haraba daniel.haraba@gmail.com 0907 419 111